Druhy cajonov

Základné rozmery a stavba

Bežný cajon má na výšku zhruba 45 až 50 cm, na šírku a hĺbku okolo 30 cm — tak, aby sa na ňom pohodlne sedelo. Päť stien je z dreva hrubého 13 až 19 mm (preglejka z brezy alebo buku, pri drahších nástrojoch dyha z mahagónu, orecha či dubu). Predná stena — tapa — je tenká preglejka, zhruba 3 mm, pribitá alebo priskrutkovaná. Vzadu je kruhový otvor s priemerom okolo 10 cm, ktorým vychádza bas. (Rozmery sú bežná prax výrobcov, nie norma.)

Hrúbka tapy rozhoduje o zvuku: tenšia znie ostrejšie a ľahšie sa rozozvučí, hrubšia má plnší bas, ale vyžaduje silnejší úder. Drevo tela rozhoduje o farbe basu: breza je jasná a hlasná, buk tvrdší, mahagón teplý.

Peruánsky cajon

Pôvodný nástroj: dutá debna bez struniek. Bas je hlboký a suchý, slap je skôr „klepnutie“ než „šum“. Hrá sa v afroperuánskej hudbe (festejo, landó), kde cajon nesie celý rytmus sám. Pre naše piesne pri ohni je o niečo menej výrazný, ale ak chceš čistý, drevený zvuk, je to on.

Flamencový cajon (so strunkami)

Najrozšírenejší typ, ten, ktorý sa predáva v každom hudobninách. Za tapou sú natiahnuté gitarové struny alebo pružinka ako zo snare bubna. Pri slape sa rozdrnčia a dajú mu „šššš“, ktoré pripomína malý bubienok. Vďaka tomu cajon v kapele nahradí celú bicích súpravu: bas = veľký bubon, slap = snare.

Mnoho modelov má strunky nastaviteľné kľúčom zvonku — utiahnuté znejú ostro, povolené mäkko, úplne odtiahnuté od tapy urobia z flamencového cajonu peruánsky. Na tréning v tejto appke je toto ten správny nástroj: bas a slap sú od seba najďalej a mikrofón ich rozlíši najľahšie.

Kubánsky cajón de rumba a mexický cajón de tapeo

Na Kube sa z debien od tresky a zo zásuviek vyvinul cajón de rumba — hrá sa v súprave troch rôzne veľkých debien (ako bicie), každá má inú výšku tónu. V Mexiku existuje cajón de tapeo, nízka debna, na ktorej sa hrá sediac vedľa nej, k tancu son jarocho. U nás sa s nimi stretneš len na koncertoch.

Moderné odrody

Cestovný (lap) cajon: polovičná výška, hrá sa na kolenách alebo stojac; výborný do batoha a na táborák, slabší bas.

Basový cajon: väčšia debna s väčším otvorom, hlboký bas; často sa naň hrá nohou s pedálom od veľkého bubna, kým ruky hrajú na obyčajnom cajone alebo na snare.

Slap-top cajon: ležiaca debna s hracou plochou navrchu, hrá sa ako na bongo — výhodnejšia poloha rúk, ale nedá sa na nej sedieť.

Bongo cajon: dve malé debničky vedľa seba, vysoká a nízka, hrané prstami; zvukovo medzi cajonom a bongom.

Cajon s pedálom: bežný cajon, na ktorý je pripevnený pedál, aby sa bas hral nohou a ruky boli voľné na slapy a tipy — vlastne mini bicie súprava.

Elektrický a hybridný cajon: so snímačom alebo samplerom, ktorý pridá zvuky; na cvičenie doma s mikrofónovou appkou zbytočný.

Ako vybrať prvý cajon

Na učenie stačí flamencový cajon strednej triedy s nastaviteľnými strunkami, brezová alebo buková preglejka, výška okolo 48 cm. Vyskúšaj v obchode tri veci: či má jasný rozdiel medzi basom (stred) a slapom (okraj), či ti pri sede nejde kolenami do tapy a či tapa pri slape „neklepe“ o telo nepríjemne.

Gumené nôžky nech sú pevné — cajon musí stáť bez kývania. A nos ho v obale: tapa je tenká a hrana sa ľahko odštiepi.