Djembe — bubon, ktorý rozpráva

Odkiaľ je

Djembe pochádza zo západnej Afriky, z krajín, ktoré kedysi tvorili Malijskú ríšu — dnešné Mali, Guinea, Pobrežie Slonoviny, Burkina Faso. Ríša vznikla okolo roku 1230 a bubon sa zvyčajne datuje do podobného obdobia, hoci nikto presne nevie, či nie je ešte starší — jeho história môže siahať tisíc rokov dozadu.

Pôvod sa spája s kastou kováčov Numu z národa Mandinka. Kováči kočovali po celej západnej Afrike a tak sa bubon šíril. Meno je z jazyka malinke: podľa Bambarov z Mali pochádza z výroku „Anke djé, anke bé“ — „všetci sa zídu v mieri“. Djé znamená zísť sa, bé znamená mier.

Mandinkovia hovoria, že zručný hráč „vie djembe rozprávať“. Tradične je to nástroj pre tanec a prácu, nie na počúvanie: bubeníci hrajú pre tancujúcich a sólista „značí nohy tanečníkov“.

Konštrukcia

Telo je vyrezané z jedného kusa tvrdého dreva do tvaru pohára: široká miska hore, úzka noha dole. Najcennejšie drevo je lenke (Afzelia africana), ďalej djalla, dugura, gueni, gele, iroko. Lacné djembe z Ázie bývajú z mahagónu alebo zlepené z dielov — znejú plochejšie.

Blana je nespracovaná kozia koža, výnimočne teľacia alebo antilopia. Koža sa napína dvoma železnými obručami a lanom (4–5 mm) prepleteným cik-cak, takzvaným malijským pletením — čím viac „diamantov“ v pletení, tým vyššie ladenie. Železné obruče nahradili skrútenú hovädziu kožu začiatkom 70. rokov. Moderné djembe majú aj skrutkové ladenie ako bicie.

Rozmery plnej veľkosti: priemer blany 30–38 cm, výška 58–63 cm, hmotnosť 5–13 kg (stredné okolo 9 kg). Existujú aj menšie: detské a cestovné (priemer 20–25 cm, výška do 45 cm) a stolné „mini“ na jednu ruku.

Tri zvuky

Bas: dlaň a prsty dopadnú doprostred blany, ruka hneď odskočí. Hlboký, okolo 65–80 Hz. Je to ten zvuk, ktorým djembe „dýcha“.

Tón (tone): prsty dopadnú ako celok k okraju, dlaň ostáva nad hranou. Jasný, drevený, okolo 300–420 Hz. Je to melódia djembe.

Slap: k okraju dopadne hrana dlane a končeky prstov, prsty sú uvoľnené a „švihnú“. Ostrý, prenikavý, 700–1000 Hz. Najťažší zo všetkých, trvá mesiace, kým znie čisto.

Všetky tri sa hrajú „otvorene“ — ruka sa od blany hneď odrazí. Majstri vedia vylúdiť až 25 rôznych zvukov, ale na všetko, čo budeme hrať, stačia tieto tri.

Druhy a príbuzní

Guinejské djembe: ťažšie, hrubostenné, hlasný slap — koncertný nástroj. Malijské: ľahšie, teplejší bas. Pobrežie Slonoviny a Burkina Faso: medzi tým. Rozdiely sú skôr v drevorezbe a tradícii než v hraní.

Dunun (dundun): valcové bubny s kožou na oboch stranách, hrané paličkou, k tomu zvonček. Tri veľkosti: dundunba (bas), sangban (stred), kenkeni (vysoký). V guinejskom ansámbli hrajú tri djembe a tri dunun, v malijskom jedno djembe a jeden konkoni. Dunun držia rytmus, djembe hovorí.

Ašiko: podobný djembe, ale kužeľovitý (bez nohy), z Nigérie a Ghany. Bougarabou: senegalský bubon s hovädzou kožou, hraný v súprave troch. Darbuka: arabský pohárový bubon s tenkou blanou, hraný prstami — iná technika. Conga: kubánsky vysoký bubon s teľacou kožou, hrá sa stojac alebo na stojane. Bongo: dva malé kubánske bubny medzi kolenami (viac nižšie).

Ako sa dostalo do sveta

Do roku 1950 ho mimo Afriky skoro nikto nepoznal. V roku 1952 založil Fodéba Keïta súbor Les Ballets Africains, ktorý koncertoval po Európe a po nezávislosti Guiney (1958) sa stal prvým národným baletom. Prezident Sékou Touré súbory podporoval až do svojej smrti v roku 1984 — potom peniaze došli a mnohí bubeníci (djembefola) odišli do Európy a Ameriky.

Dvaja z nich zmenili všetko: Mamady Keïta (Belgicko, USA) a Famoudou Konaté (Nemecko) začali učiť Európanov a Američanov. Ladji Camara učil v USA už od 60. rokov. V roku 1991 vznikol dokument Djembefola o Mamadym Keïtovi. Odvtedy sú djembe kruhy („drum circle“) v každom väčšom meste a každý to skúša na festivaloch.

Tradične djembe hrajú muži a ženy pri ňom spievajú a tancujú; v Afrike je hráčka vzácnosť. Djembefola nie je titul ani kasta — môže ním byť ktokoľvek, kto hrá. Nie je to ani nástroj griotov (rozprávačov), tí majú koru a balafón.

Starostlivosť

Kozia koža reaguje na vlhkosť: vo vlhku klesne ladenie a bas sa stratí, v suchu a teple sa napne a môže prasknúť. Nenechávaj djembe v aute na slnku ani pri radiátore. Pred hraním ho nechaj „aklimatizovať“ a pri studenej koži ju ohrej dlaňami, nie fénom.

Dolaďuje sa pridaním „diamantov“ do pletenia — dve zvislé lanká sa prekrížia a pretiahne sa cez ne priečne lanko. Ak sa koža roztrhne, mení ju bubnár alebo dielňa; nová koža sa napína mokrá a schne dva-tri dni.

Hrá sa holými rukami. Prvé týždne bolia, potom koža na dlaniach zhrubne. Ak hráš a bolí ťa zápästie, udieraš „do“ bubna — správny úder je od bubna preč.